Viac ako polovica ostrovov na Maldivách sa potápa. Štát nemá na ich záchranu

Text vyšiel pôvodne na webe agentúry Bloomberg.

Pakistanský premiér Šáhbáz Šaríf varoval svetových lídrov na klimatických rokovaniach ešte vlani v novembri. Upozornil ich, že rozvojové krajiny riskujú pád do „finančnej dlhovej pasce“, ak budú nútené obrátiť sa na trhy, aby pokryli rastúce náklady spojené so zmenou klímy.

Po šiestich mesiacoch, keď sa úrokové sadzby aj teploty zvyšujú, to vyzerá tak, že predpovedal správne.

Situácia na farmách v Južnej Afrike (6 fotografií)

V tomto roku juhovýchodnú Afriku bičovali cyklóny, záplavy zabili stovky ľudí v Rwande, Kongu a Ugande a najhoršie sucho za posledné štyri desaťročia zničilo úrodu v Africkom rohu. V juhovýchodnej Ázii v súčasnosti zaznamenávajú rekordné teploty, cyklón Mocha sa práve prehnal Bangladéšom a Mjanmarskom a v Argentíne vyschli poľnohospodárske oblasti.

Tieto udalosti sa často stávajú humanitárnymi krízami. Zároveň sú finančne náročné a ceny neustále stúpajú. Podľa správy, ktorú v apríli zverejnilo Centrum pre globálnu rozvojovú politiku Bostonskej univerzity, priemerné kapitálové náklady vybranej skupiny 58 krajín zraniteľných voči zmene klímy predstavujú 10,5 percenta.

Na porovnanie, výnosy štátnych dlhopisov v indexe rozvíjajúcich sa trhov Bloomberg Barclays za posledné desaťročie dosiahli 4,3 percenta.

Mnohé z nich si požičiavali veľké sumy v čase, keď boli úrokové sadzby oveľa nižšie, čo znamená, že v prípade prírodnej katastrofy už majú často problémy so splácaním dlhu. Zmena nákladov na pôžičky sa preniesla aj na malé poľnohospodárske podniky, čím sa problém pre vlády ešte zhoršil.

Pracujú zadarmo

Jedným z takýchto poľnohospodárov je Thobani Lubisi. Vo februári práve začínal prípravy na každoročnú žatvu na farme Dwaleni vo východnej časti Južnej Afriky, keď silné kvapky dažďa začali bičovať jeho úhľadné riadky cukrovej trstiny.

Za dva dni sa na polia vylial takmer polročný dážď, ktorý podmáčal úrodu a premenil poľné cesty, po ktorých sa úroda dopravovala do najbližšieho mlyna, na blato. Neďaleká rieka Mlumati sa vyliala z brehov a úplne zaplavila budovu farmy s čerpadlami.

Prevádzku tejto čerpacej stanice na rieke Mlumati v Nkomazi prerušila februárová povodeň, ktorá zastavila zavlažovanie a pripravila miestnu komunitu o vodu. (zdroj: Guillem Sartorio — Bloomberg)

V nasledujúcich týždňoch, keď sa začali práce na odstraňovaní škôd spôsobených najhoršou povodňou, akú kedy miestni obyvatelia zažili, museli Thobani a jeho kolegovia čeliť novej realite. Zničená úroda urobila dieru do rodinných rozpočtov a opravné práce rýchlo vyčerpali úspory.

Za normálnych okolností mohli poľnohospodári, ktorí neboli poistení, využiť služby miestnej poľnohospodárskej banky, ale prudký nárast svetových úrokových sadzieb znamená, že pôžičky sú teraz spojené s vysokými mesačnými splátkami.

Štyridsaťtriročný Lubisi, ktorého otec bol jedným z prvých černošských farmárov, ktorí začali v oblasti pred 40 rokmi pestovať cukrovú trstinu, sa zatiaľ dokázal udržať, ale patrí medzi šťastlivcov. Niektorí v regióne svoje pozemky predali. Iní svoje polia prenajímajú, pretože si nemôžu dovoliť opravy.

Thobani Lubisi stojí 2. mája 2023 medzi svojimi rastlinami cukrovej trstiny na jednom z jeho polí v Nkomazi v Juhoafrickej republike. (zdroj: Guillem Sartorio — Bloomberg)

„Celý rok pracujete zadarmo, pretože v podstate nebudete mať žiadny príjem,“ povedal Lubisi, ktorý si v rozhovore začiatkom tohto mesiaca držal nad hlavou dáždnik, aby sa chránil pred slnkom. Neďaleko neho štvormetrová jašterica nílska vplávala do rieky Mlumati, z ktorej je teraz už len niekoľko metrov dlhý tichý potok. „Škodu podobného rozmeru zažívam prvý raz.“

Lubisiho prípad je príbehom, ktorý sa čoraz častejšie opakuje v celom rozvojovom svete. Spoločnosť Munich Re vyčíslila straty z globálnych prírodných katastrof v roku 2022 na 270 miliárd dolárov a odhaduje, že približne 55 percent z tejto sumy nebolo poistených. Prírodné katastrofy súvisiace s počasím už teraz ovplyvňuje zmena klímy a tento vplyv bude pravdepodobne silnieť s rastúcimi teplotami.

Maldivy pod vodou

Alvario Lario, prezident Medzinárodného fondu OSN pre rozvoj poľnohospodárstva, uviedol, že videl, ako poľnohospodári v dôsledku extrémneho počasia skončili s podnikaním na Pobreží Slonoviny, Madagaskare, v Keni a Indonézii. „Hĺbka alebo intenzita týchto otrasov je oveľa akútnejšia ako pred piatimi alebo desiatimi rokmi. Taká je realita,“ povedal.

Takmer 3500 kilometrov severovýchodne od farmy Dwaleni sa nachádza súostrovie, ktoré čelí podobnému problému financovania v celoštátnom meradle.

Maldivy, štát 1200 ostrovov, ktoré sa rýchlo potápajú do mora, vynakladá 30 percent svojho ročného rozpočtu na morské múry, rekultiváciu pôdy a odsoľovacie zariadenia. Náklady krajiny na požičiavanie si prudko vzrástli, odkedy začiatkom roka 2021 predala dlhopisy v hodnote 500 miliónov dolárov, pričom výnos z dlhopisov splatných v roku 2026 sa teraz obchoduje na úrovni takmer 19 percent.

Aminatha Shauna, ministerka životného prostredia, klimatických zmien a technológií, tvrdí, že Maldivy by na splnenie svojich potrieb v oblasti adaptácie na pobrežie potrebovali vynaložiť 8,8 miliardy dolárov, čo je približne štvornásobok ich štátneho rozpočtu. Podľa jej slov už 64 percent ostrovov zažíva eróziu v dôsledku zvyšovania hladiny morí.

„Je strašnou iróniou, že naša zraniteľnosť v oblasti klímy nás robí rizikovými, a pretože sme rizikoví, nemôžeme si požičať peniaze potrebné na ochranu pred zmenou klímy,“ uviedla Shauna v odpovedi e-mailom.

Podľa správy Bostonskej univerzity investori zvyšujú úrokové sadzby, ktoré účtujú zraniteľným krajinám, a tým zvyšujú ich dlhové bremeno, keďže prírodné katastrofy sú čoraz intenzívnejšie a častejšie. Zvýšená riziková prirážka by mohla uväzniť krajiny v „začarovanom kruhu“ vyšších nákladov na dlh a zníženej schopnosti investovať do odolnosti proti zmene klímy.

Skorumpovaný Mozambik

Takýto stav sa už odohráva na juhovýchodnom pobreží Afriky, v oblasti, ktorú v posledných rokoch sužujú prudké búrky, ktoré iniciatíva World Weather Attribution spája so zmenou klímy.

Financie Mozambiku boli už v zlom stave po tom, čo ho takzvaný škandál s tuniakovými dlhopismi (jeden z najhorších prípadov korupcie v Afrike za posledné roky, pozn. red.) vylúčil z medzinárodných dlhových trhov, keď v roku 2019 zasiahol cyklón Idai, ktorý zničil úrodu a zhoršil infláciu.

Nesplatený dlh krajiny vzrástol od roku 2019 o viac ako sto percent na 4,7 miliardy dolárov a séria oneskorených splátok dlhu začiatkom tohto roka viedla agentúru Moody's Investor Service k tomu, že krajinu klasifikovala ako technicky nesplatenú voči miestnym veriteľom.

Tlak na likviditu sa objavil v kontexte nezvyčajne vysokých splátok dlhu a vyšších výdavkov, než sa predpokladalo, čo ešte zhoršil cyklón Freddy, ktorý sa regiónom prehnal začiatkom tohto roka. „Nedávne udalosti tiež poukazujú na úverové dôsledky náchylnosti Mozambiku na čoraz častejšie sa opakujúce a závažnejšie klimatické šoky.“

Prírodné katastrofy podnietili vlády v krajinách ohrozených klimatickými zmenami, aby zintenzívnili výzvy na zvýšenie pomoci od bohatých krajín, ktoré v minulosti prispievali väčšinou emisií.

Aké majú možnosti?

Na konferencii COP27 dosiahli prelomovú dohodu o vytvorení nástroja na krytie strát a škôd, ktorý by chudobnejším krajinám vyplácal odškodné za straty spôsobené zmenou klímy.

Nie je však jasné, ako bude fond financovaný alebo štruktúrovaný. Okrem iného, bohaté krajiny v minulosti poskytovali oveľa menšiu klimatickú pomoc, ako sľúbili.

Iní vyzývajú na opatrenia, ktoré by podporili väčšie financovanie opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy zo strany súkromného sektora.

Zelené financovanie úspešne smeruje peniaze do projektov na zmiernenie zmeny klímy, ako sú solárne farmy, ale investori sú menej naklonení prideľovať prostriedky na adaptačné programy, ako je budovanie morských múrov, pretože budúci tok príjmov je ťažšie vypočítať. Lario odhaduje, že na každých 12 dolárov investovaných do zmierňovania klimatických zmien sa v súčasnosti investuje len jeden dolár do adaptácie.

Farmári cukrovej trstiny buldozérom opravujú prašnú cestu poškodenú záplavami v provincii Mpumalanga. (zdroj: Guillem Sartorio — Bloomberg)

Jednou z možností by bolo, aby multilaterálne organizácie, ako napríklad Medzinárodný menový fond a Svetová banka, vstúpili do projektov ako garanti a umožnili tak súkromným investorom zapojiť sa do nich bez toho, aby na seba prevzali také veľké riziko.

„Musíme sa zamerať na to, ako zvýšiť mobilizáciu finančných prostriedkov súkromného sektora na boj proti zmene klímy,“ povedal Norbert Ling, manažér úverového portfólia ESG v spoločnosti Invesco Asset Management v Singapure. „Úloha multilaterálnych rozvojových bánk pri zvyšovaní financovania opatrení v oblasti klímy je silná, môžu znížiť riziko projektov pre súkromný sektor.“

V Nkomazi majú pestovatelia cukrovej trstiny prístup k pôžičkám od spoločnosti Akwandze Agricultural Finance (AAF), ktorá je spoločným podnikom 1200 malých farmárov a majiteľa mlyna RCL Foods. AAF nevyžaduje pôdu ako záruku za svoje pôžičky, pretože cukor sa pestuje v komunálnych oblastiach, kde neexistujú žiadne listy vlastníctva. Namiesto toho sú pôžičky zabezpečené príjmami poľnohospodárov z ich plodín.

Farmár cukrovej trstiny Sabelo Shabangu kráča po prašnej ceste poškodenej silnými dažďami a nevie, ako dostane svoju úrodu do mlyna. (zdroj: Guillem Sartorio — Bloomberg)

To však veľmi nepomôže, keď záplavy zničia cukrovú trstinu alebo zabránia jej včasnému doručeniu do mlyna. Členovia družstva, ktoré pomohlo založiť banku, si môžu požičať za zníženú úrokovú sadzbu dvoch percent nad takzvanou hlavnou úrokovou sadzbou, ktorú banky používajú na poskytovanie úverov svojim najbonitnejším klientom.

V súčasnosti je hlavná úroková sadzba 11,75 percenta, čo je najvyššia hodnota od polovice roka 2009.

„Museli sme siahnuť hlbšie do vrecka, myslím, že niektorí si naozaj zobrali pôžičky,“ povedal Sabelo Shabangu, farmár v projekte pestovania cukrovej trstiny v Khanyangwane, niekoľko kilometrov od farmy Dwaleni, ktorý si v minulosti požičal od AAF a stále spláca dlh.

„Pre poľnohospodárov je to obrovská záťaž. Len čo tie peniaze začnú byť nedostatočné, tá pôžička bude pokračovať ďalej a ďalej a ďalej.“

Na tejto správe sa podieľali aj Matthew Hill a Janet Paskin z agentúry Bloomberg.

Autor: Antony Sguazzin, Ronojoy Mazumdar, Prinesha Naidoo